o Cestovaní

Život Slovákov v Anglicku

Život Slovákov v Anglicku
Ondrej

Prečo sme sem prišli do Anglicka? Každý z nás z iného dôvodu. Niekto hľadá novy začiatok. Niekto nové príležitosti. Ďalší zas uteká z domova, lebo ho naháňajú. Všeobecne povedané, našinci sem odchádzajú za vidinou lepšieho života. Typické, slovensky hovoriace komunity sa združujú v okolí priemyselných mestečiek, jedným z nich je aj Warrington (Cheshire), kde podľa Britskej tlače je našincov najviac. Je to spôsobené tým, že sa v okolí nachádzajú sklady DHL, M&S a mnoho iných, kde je potrebná lacná pracovná sila. Slovenská a poľská komunita sú jednoznačne najsilnejšie, aj keď nás a Čechov dávajú dokopy, lebo len nedávno sa naučili, že Slovensko nie je len imaginárna krajina z hororového filmu Hostel, ale je to bývalé ČSR.

Kým našincov v tomto mestečku bolo málo, stále nás podľa akcentu pridávali k Poliakom. Čo väčšine z nás časom začalo liezť na nervy, ale čo už, zvyky máme podobne a správanie tiež. Samozrejme sú tam aj rozdiely, ktoré nás robia lepšími a naopak.

Nasledujúcou komunitou, ktorá je tiež početná, sú naši južní susedia Maďari. Počas mojej niekoľkoročnej manažérskej praxe v najväčšej reštaurácii na severo-západe Anglicka, by som na rukách vedel spočítať, koľko Angličanov jednoznačne vedelo, kde Slovensko je. Sám som do UK prišiel na návštevu k rodine v roku 2006 a nejak som sa zabudol vrátiť. Sú dve a pol kategórie našincov, ktoré sem chodia. Tí, čo sa vedia dohovoriť, ďalej tí čo sa nevedia dohovoriť a potom tí čo už sa naučili 50 slov a zneužívajú tých čo vedia len yes a no, a s tými 50 slovami im tlmočia. Z tohto postrehu určite cítite, že aj v cudzine sme “národ holubičí”. Musím však dodať, že veľa dôverčivých ľudí sa v UK dostala do nie najlepšej situácie. Na druhej strane, keď som sa rozprával s predchádzajúcim veľvyslancom SR v UK pánom Wlachovskym o vytvorení príručky pre novo prichádzajúcich, aby mali niečo ako “rozum do vrecka”, kto si ešte pamätá, dospeli sme spoločne k názoru, že je to zbytočné. Niečo podobné už bolo a neosvedčilo sa, lebo našinci sa častokrát musia popáliť sami. Veď hádam by bolo zbytočné overovať si kde budú bývať a čo to vôbec súhlasí s tým, čo je napísané v zmluve, ktorú im slovenská “tiež  agentúra” dala a pod.

Ďalej sú tu našinci, ktorí sa dohovoriť vedia, či už vedeli po anglicky z domu, alebo sa naučili tu, je to v podstate jedno, pretože ja osobne som sa učil angličtinu dlho pred mojim príchodom, Keď som sa snažil dohovoriť v Liverpoole, tak som nemal ani páru o čom to tam tí domorodci točia a ako vlastne rozprávajú. Scouse ani nenazvem akcent, je to špecifický dialekt, ktorému ani ostatní Angličania často nerozumejú. Zároveň je to aj jedlo, ktoré je podobné nášmu gulášu. Pôvod tohto dialektu je spojený s Liverpoolskym prístavom, odkiaľ odchádzali všetci ľudia z Európy do Ameriky za lepším životom, ale niektorí už nemali prostriedky na lístok, tak zostali v Liverpoole.

Jeden z najnepopulárnejších priemyslov v UK je stravovanie a hotelierstvo, je to spojene so slúžením ľuďom, nízkym príjmom a domáci to moc robiť nechcú. Teda tieto práce sú obsadzované cudzincami z najrôznejších častí sveta. Ľahko sa stalo, že pri spoločnej večeri po práci sme sa stretli za jedným stolom zástupcovia každého kontinentu. Najhoršie bolo pre mňa večerať s číňanmi, pretože jedia s otvorenými ústami a to chrumkanie a mľaskanie ma vedelo priviesť do nepríčetnosti, pretože pre našu kultúru a zvyky je to neprijateľné. Možno keď sa dvoj ročné dieťa učí jesť samo, poprípade starý alebo chorý človek, ale nie ako bežný, denný zvyk.

Ďalej si spomínam na jednu vtipnú historku, keď som sprevádzal jedného nemenovaného slovenského papaláša do mesta Sheffield, kde je tiež hojná komunita Slovákov a tento sa pýta anglického policajta (ja som tlmočil), že ako vníma Slovákov. On na to s úsmevom odpovedal, že prečo sa pýtate a odkiaľ vlastne ste? Odpovedal mu, že je tiež Slovák a že ho zaujíma ako žijú Slováci v zahraničí. Policajt sa rozosmial a odpovedal, že tento papaláš vraj nie je Slovák, lebo že Slováci v Sheffielde vyzerajú ako Indovia a ukázal na hŕstku teenagerov, ktorí išli do ulice hojne obývanej našimi rómami. Naši rómovia sú tu početná komunita, žijú väčšinou v spoločenstvách, samozrejme poznajú čo sa kde dá ako vybaviť, teda ak máte záujem o spoľahlivé informácie, pýtajte sa ich.

Dlho som nechápal, že ako môže ublížiť ľuďom škatuľkovanie a stigmatizácia len preto, že komu sa narodili. Tu v UK sme všetci na jednej lodi, ale aj tak ukazujeme prstom na tých s inou farbou pleti, že sú takí a takí.. Našinci, hlavne tí nacionálnejšie založení, majú tendenciu zo všetkého obviňovať menšiny ( nerád by som bol keby toto niekto vytiahol z kontextu ) pretože menšiny tu umelo neobhajujem. O čo mi skôr ide, je že ľudia, ktorí sa vysťahovali z osád u nás a boli obviňovaní, že sú takí alebo onakí, sú v tejto krajine ďaleko lepšie akceptovaní, ako vo svojej rodnej krajine. Veľa z nich sem prišlo a samozrejme nájdu sa tu jedinci, ktorí robia neplechu, ale ukážkovým príkladom sú tí, ktorí začali chodiť na naše Slovensko-české katolícke omše. 6-7 členná rodina a všetky deti patria vo svojich ročníkoch k premiantom v triede. Nie je to ojedinelý prípad, takýchto rodín je tu viac. A som rád, že ich máme, pretože verím, že nie je treba hádzať všetkých do jedného vreca.

Samozrejme známa čo pracuje v jednej z Boltonských škôl má na to iný názor, pretože nikto z nás si totiž nevybral komu sa narodí. Ako spoznáte nováčika na CS spoločenskej akcii? Odvážne sa väčšinou prihovorí a pokračuje otázkami typu, z kadiaľ si? Kde bývaš? Kde pracuješ? Poprípade koľko tam zarábaš a koľko tam dávajú za nadčasy? No a pri treťom poháriku to je o tom, že každý z nich má doma veľký novy dom (niektorí aj s bazénom), mercedes, že oni sú tu akože na výlete. Česť výnimkám, ale žiaľ častokrát mi to v tej manuálne pracujúcej komunite takto pripadá.

Máme tu však aj ďaleko úspešnejších ľudí, ktorí či už podnikajú, alebo sa prepracovali v kariére na senior pozície v rôznych odvetviach: lekári, právnici, akademici, psychológovia, stavebníci, promotéri a rôzne iné. Je nás diametrálne menej, ale o to viac pracujeme na tom, aby tým slabším mal kto pomôcť, či už radou, peniazmi, kultúrnymi a inými spoločenskými akciami. Čo mi je ľúto, patril som k tímu, ktorý pracoval na tom, aby nášmu nebohému a vtedy jedinému Kardinálovi Janovi Ch. Korcovi odovzdala anglická univerzita čestný doktorát, čo sa nám aj podarilo. Žiaľ zo Slovenska okrem nášho ambasádora nik neprišiel ani len TV Lux, čo je smutné, lebo kresťanstvo je hlboko späté s našou rodnou hrudou. A ocenenie odovzdával jeden z vyučujúcich Nelsona Mandelu Prof. Pilay na návrh Prof. Petra Sisku.

Čo by si mal každý zapamätať je, že život v cudzine nie je o tom, že sem človek príde a padajú mu pečené holuby do “huby”. Je to o odriekaní, samote, depresiách, plači, roztrhnutých rodinách, diskriminácii, obetovaní a živote, kde Vám najviac môže ublížiť ten, ktorý rozprava vašou rodnou rečou.

Kliknutím pridať komentár

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

o Cestovaní

Viac na o Cestovaní

Identita

Ondrej29. marca 2016
Richard Simko - Mongolsko

Richard Šimko – Mongolsko – webová galéria

Miroslav Šimek13. januára 2016
Môj domov na 7 dní

MONGOLSKO – Richard Šimko

Miroslav Šimek8. januára 2016