Fotogaléria

Richard Šimko – Mongolsko – webová galéria

Richard Šimko – Mongolsko – webová galéria

Nakoľko trvanie výstavy Richard Šimko – Mongolsko v 4D Gallery v Galante bolo časovo obmedzené a výstava samotná mala veľký ohlas, rozhodli sme sa so súhlasom autora zverejniť vystavené fotografie s popismi ako aj autorov stručný životopis, ktorý bol odprezentovaný na úvod vernisáže výstavy.


Richard Šimko
sa narodil v roku 1971 v Bratislave a vyrastal v Galante. V Galante absolvoval základne aj stredoškolské štúdium, aby vzápätí pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu v Bratislave. V roku 1997 promoval ako inžinier ekonómie so zameraním na informačné technológie na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Po absolvovaní Základnej vojenskej služby pracoval až do roku 2002 v oblasti informačných technológii v Bratislave, Brne a Prahe. V roku 2000 sa dostal na Olympijské hry v Sydney ako pracovník IT podpory a zákazníckeho servisu pre športovcov v Olympijskej dedine. Tento výlet do Sydney bol aj katalyzátorom nového smerovania v jeho živote. V roku 2002 vycestoval do Austrálie natrvalo aby v Sydney absolvoval ročné štúdium v oblasti multimédií a 3D grafiky. Po skončení štúdia napokon v Sydney aj zostal a pracoval v oblasti multimédií až do roku 2008 keď sa mu podarilo preniknúť do sveta filmovej produkcie pre Hollywood. Richard je odvtedy zameraný na tvorbu animovaných filmov a počítačových efektov do filmov. Do dnešného dňa ma na konte prácu na mnohých zvučných kino hitoch. Jeho meno môžeme nájsť v záverečných titulkoch filmov ako Godzilla, Total Recall, Bedári, Hunger Games či v aktuálnom James Bondovi – film Spectre.

Popri práci sa Richard venuje aj charitatívnej činnosti. Už niekoľko rokov bol pravidelným prispievateľom rôznych organizácii ako napr. Save the Children, alebo Somaly Mam Foundation. Od roku 2012 je detským sponzorom cez organizáciu Cambodian Children Fund, ktorá ma za úlohu poskytnúť vzdelanie, domov a zdravotnú starostlivosť deťom v najchudobnejšej komunite v hlavnom meste Kambodže. S prvou cestou do Sydney sa prebúdza aj Richardov záujem o fotografiu, ale vážnejšie sa jej venuje až od roku 2008. V tom čaše sa kvôli práci sťahuje do Singapuru čo mu otvorilo veľké možnosti cestovania po Juhovýchodnej Ázii. Za posledných 8 rokov ju precestoval skoro celú. Vo fotografickej tvorbe sa zameriava hlavne na dokumentárnu cestovateľskú fotografiu, čo zahŕňa pomerne širokú škálu žánrov od krajinárskej fotografie, cez portréty až po dokumentárnu a žurnalistickú fotografiu. Vo svojej tvorbe je inšpirovaný fotografmi ako Steve McCurry, James Nachtwey, Sebastiao Salgado.

Fotografie Richarda Šimka sú odrazom skutočnosti a reálneho sveta. Napriek pokročilej digitálnej technológii sú scény a objekty na jeho fotografiách zachytené tak ako sa stali a nie sú editované vo väčšej miere, ako by bolo možné dosiahnuť bežným analógovým procesom v minulosti. Počas svojich ciest Richard fotografoval aj vzdialené, ťažko dostupné destinácie od džunglí, cez púšte až po Himalájske štíty. Stretával a fotografoval ľudí v mestách aj vzdialených komunitách. Na nížinách, aj v horách, na vode aj na súši. Richard sa fotografii nevenuje profesionálne. Ale fotografia a hlavne cestovanie je jeho vášeň, droga od ktorej sa veľmi ťažko odvyká. V pláne má ďalšie cesty a v budúcnosti môžeme očakávať nové pre nás exotické zábery, ktoré určite potešia oko milovníka cestovateľskej fotografie…


 

Ťavy dvojhrbé

Ťavy dvojhrbé sú jedným z pilierov kočovného života v Mongolsku. Vďaka ich sile a vytrvalosti sú využívané hlavne na transport väčšieho nákladu. Inak behajú voľne pustené po pastvinách, až kým ich majiteľ nezavolá. Sú to “nákladiaky” stepi a púšte.

Prvé ranné lúče

Prvé ranné slnečné lúče zafarbujú štíty pohoria Altai do ohňovo oranžovej farby. Pohorie Altai sa nachádza v západnom Mongolsku. Jeho štíty siahajú do nadmorských výšok cez 4000 metrov. Najvyšším štítom pohoria Altai a zároveň Mongolska je Khuiten (4374m) na fotografii prvý vpravo.

Základný tábor

Žiadny vysokohorsky výstup sa nezaobíde bez základného tábora, hlavne nie tie ktoré s a nachádzajú vo veľmi odľahlých lokalitách. Toto je náš základný tábor počas výstupu na najvyšší vrch Mongolska, Khuiten. Nachádza sa v relatívne nízkej 2800 metrovej nadmorskej výške. K vrcholu vedie ešte dvojdňový výstup. Začína sa prechodom ľadovca Potanin a potom pokračuje samotným výstupom po západnej stene.

Expedičné ťavy

Expedícia na Khuiten sa bez tiav nezaobíde. Tieto neobyčajne silné a vytrvalé zvieratá dokážu po cele dni niesť náklad až do 300kg. Ťavy nocujú vonku a sú schopné prečkať aj extrémne mrazivé a veterné noci s teplotami pod -50 stupňov.

Smer Altai

Ťavy naložené expedičným vybavením pomaly kráčajú cez nekonečné planiny uprostred pohoria Altai. Vzhľadom na to, že dokážu uniesť pomerne veľký náklad a zvládnu aj náročný terén, sú veľmi vhodné domáce zvieratá pre túto krajinu. Do základného tábora prenášajú stany, spacie vaky, jedlo, horolezeckú výstroj a ďalšie nutné vybavenie.

Majiteľ expedičných tiav

Tento muž bol majiteľom tiav, ktoré sme použili pri expedícii na Khuiten. Tak ako každý iný kočovník, jeho hlavná činnosť je pasenie oviec a kôz. Práca s ťavami slúži hlavne na prilepšenie domáceho rozpočtu.

Jurty a auto

Takmer každá kočovnícka rodina vlastní okrem domácich zvierat aj nejaké motorové vozidlo. Buď je to lacná čínska motorka, moderné japonské terénne vozidlo, alebo starý ruský nákladiak. Aj keď kôň je stále stredobodom kočovného života v Mongolsku, motorové vozidlá sú využívané čoraz častejšie.

Krása pohoria Altai

Krása pohoria Altai je neopísateľná. Fotografia ani zďaleka nedokáže tú krásu naplno vystihnúť, alebo nahradiť pocit byť priamo v lokalite. Táto krása je však pre bežného kočovníka nepodstatná. Život v týchto odľahlých horách je veľmi ťažký a pre bežného turistu, alebo ľudí z mesta takmer úplné nemožný.

Kočovný spôsob života

Viac ako polovica obyvateľov Mongolska žije v hlavnom meste Ulaanbaatar alebo v podobných menších obciach alebo usadlostiach. Kočovný spôsob života sa však pomaly vytráca. Kôň je ale stále veľmi často používaný dopravný prostriedok. Podobné „parkovisko“ ako zobrazuje táto fotografia, je úplne bežné.

Subkontinentálna klíma

Život v stepi nie je jednoduchý. Subkontinentálna klíma je zárukou extrémne chladných zím a horúcich letných mesiacov. Tento životný štýl sa samozrejme odzrkadlí na tvárach obyvateľov tejto krajiny. Napriek týmto ťažkým podmienkam, sú obyvatelia stepí jedny z najpriateľskejších ľudí akých môžete stretnúť.

Pastier a ovce

Pastier vyháňa ovce na pastviny s prvými slnečnými lúčmi. Väčšina pastierov obyčajne vstáva skoro ráno pred východom slnka a venujú sa činnostiam spojenými s ich kočovným spôsobom života. Každodenné vyháňanie kôz a oviec na pastviny je súčasťou dennej rutiny.

Kazašský sokoliar a orol zlatý

Kazašský sokoliar kŕmi orla zlatého (Aquila chrysaetos daphanea) kúskami kozieho mäsa. Kŕmenie sa deje asi každý tretí deň. Na lov sa používajú hlavne samičky keďže sú väčšie ako samci. Celková váha môže dosiahnuť až 7-8 kg pri rozpätí krídel až 230cm. Mladé orly sa berú z hniezd krátko po vyliahnutí z vajíčok.

Kazašský sokoliari na festivale v Bayan-Olgii

Následne orly cvičia sokoliari. Po uplynutí asi 7-8 rokov sú vypúšťané späť do voľnej prírody. Kazašský sokoliari prichádzajú na miesto konania sokoliarskeho festivalu, ktorý sa každoročné koná v hlavnom meste západomongolskej provincie Bayan-Olgii. Počas festivalu sa sokoliari zúčastňujú rôznych disciplín, ktoré demonštrujú ich šikovnosť a obratnosť v zaobchádzaní s týmito dravými vtákmi. Hodnotí sa aj úroveň a hodnovernosť ich tradičného kazašského oblečenia.

Mladá kazašská sokoliarka

Mladá kazašská sokoliarka Ashol-pan s orlom zlatým (Aquila chrysaetos daphanea). Momentálne je aktívnych asi 250 Kazašských sokoliarov v západnom Mongolsku. Väčšina z nich sa venuje sokoliarstvu z dôvodu udržania tradície. Len pre pár sokoliarov je lov v dnešnej dobe stále nástrojom prežitia v drsnej mongolskej stepi.

Portrét kazašského sokoliara

Portrét kazašského sokoliara s orlom zlatým (Aquila chrysaetos daphanea). Je oblečený v tradičnom kazašskom úbore, ktorý sa už bežné nenosí. Každoročný festival sokoliarov je naopak špeciálnym dňom a príležitosťou, keď sa sokoliari môžu predviesť vo svojich tradičných odevoch.

Ashol-pan s otcom

Ashol-pan s otcom. Je najmladšou víťazkou sokoliarskeho festivalu v západnom Mongolsku. Vyhrala ho už ako 13-ročná, teda vo veku keď obyčajne chlapci začínajú prenikať do tajov sokoliarstva. Za noc sa stala hviezdou a aj na tohoročnom festivale bola hlavným magnetom pre prítomné média a turistov.

Domov mongolského pastiera

Domov mongolského pastiera. Jedna alebo dve jurty, ohrada pre menší dobytok, motorové vozidlá sú domovom a majetkom mongolského kočovníka. Nie je toho veľa, ale keď príde čas, všetko pobalia, naložia na auto alebo ťavy a presunú sa na iné miesto s bohatšími pastvinami.

Mongolský pastier

Mongolský pastier vyháňa stádo na pastviny na chrbte koňa. Je to výjav, ktorý bude postupom času aj v Mongolsku čoraz vzácnejší. Čoraz častejšie sa na tento účel používajú motorky, ktoré sa dovážajú do Mongolska hlavne zo susednej Číny.

Zima je v Mongolsku

Zima je v Mongolsku krutá, teplota nie zriedka klesne až na -50 stupňov Celzia. Zdanlivo nehostinná krajina a počasie dokážu vyprodukovať scény ako je táto, uprostred zasneženej nehostinnej oblasti severne od púšte Gobi.

Môj domov na 7 dní

Môj domov na 7 dní. Dve jurty uprostred mongolskej pustatiny. Najbližšia rodina je vzdialená na 30 minút jazdy motorkou. Hustota obyvateľstva je menej ako dvaja ľudia na štvorcový kilometer.

Viacej cestovateľských fotografií Richarda Šimka ako aj jeho cestovateľské blogy môžete nájsť na jeho web stránke: www.richardsimko.com

 


 

Z poskytnutých materiálov pripravil a so súhlasom autora zverejnil: Miroslav Šimek

Kliknutím pridať komentár

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Viac na Fotogaléria

Galanta z nadhľadu (Kaskády)

Peter Nagy7. februára 2016

LEV v zime

Miroslav Šimek22. januára 2016

Galanta – pohľad do histórie

Rado15. júla 2015